Pomôže regulované usmrcovanie vlkov znížiť škody na hospodárskych zvieratách a znížiť pytliactvo vlkov? Tento argument často používajú tí, čo chcú zachovať lov (usmrcovanie) vlkov na Slovensku na večné časy a nikdy inak! Veľmi podobná argumentačná vojna, ako sa odohráva u nás sa odohrala začiatkom roku 2016 aj v Taliansku, kde bol vlk celoročne chránený. Talianska vláda prišla s “geniálnym” nápadom, aby sa každoročne povolilo usmrtiť 5% populácie vlkov v Taliansku. Samozrejme, že to celé zabalili do krajšie vyzerajúceho názvu Plan of conservation and management of the wolf in Italy. Čiže plán ochrany a manažmentu vlka v Taliansku. Názov je až nápadne podobný nášmu Plánu starostlivosti o vlka dravého na Slovensku. “Starostlivosť”, “ochrana a manažment” v týchto prípadoch znamená jediné - usmrcovanie vlkov za podpory štátu. Hlavným argumentom tvorcov tohto plánu v Taliansku bolo to, čo som napísal v úvode: Údajne toto regulované usmrcovanie má znížiť škody na hospodárskych zvieratách a znížiť pytliactvo na vlkov.
Okamžite sa zdvihla vlna odporu a WWF Taliansko zorganizovalo petíciu proti tomuto plánu a proti usmrcovaniu vlkov, kde zazneli silné argumenty na obranu vlka. V máji WWF Taliansko odovzdali príslušnému ministrovi petíciu, ktorú podpísalo celkom 187 925 občanov. Kampaň niesla názov sosLupo
Existuje niekoľko vedeckých štúdií, ktoré hovoria, že štátom povolené a regulované usmrcovanie vlkov nevedie ku zníženiu škôd na hospodárskych zvieratách, ani ku zníženiu pytliactva na vlkov. Upozorňuje na to článok na BBC Earth. Ešte v roku 2014 vyšiel na túto tému článok v National Geographic a v prestížnom vedeckom časopise Science práca Legal culls don’t buy goodwill for wolves. WWF zhromaždilo vedecké poznatky na túto tému a vydalo o tom špeciálnu správu “Why killing wolves doesn’t reduce either the conflict with the livestock breeders, or the poaching.” Tu je preklad abstraktu:
Mnoho politikov a niektorí ekológovia argumentujú, že je potrebné vlkov regulovane strieľať, aby sa zabránilo škodám v živočíšnej výrobe a tiež aby sa zabránilo pytliactvu na vlkov. Bohužiaľ to nie je pravda, pretože akýkoľvek psychológ by to mal byť schopný vysvetliť. Ak je status druhu prehodnotený z kategórie "úplne chránený" na "možno ho loviť" lebo tento druh je považovaný za škodlivý, výsledkom je negatívna odozva verejnosti voči danému druhu. Verejná mienka sa zmení v neprospech tohto druhu, lebo druh sa považuje za škodlivý a nebezpečný. A konflikt rastie. Usmrcovanie vlkov, hoci aj na základe povolenia štátu a regulované je eticky sporné, ale zo všetkého najviac, je to z vedeckého pohľadu nezmysel. To je potvrdené jasnými dátami niekoľkých talianskych i zahraničných štúdií. Regulované zabíjanie vlkov nepomôže zníženiu škôd. K dispozícii máme elementárne etologické dôvody. Vlčia rodinná svorka je hierarchická a organizovaná skupina, ktorá úspešne loví, keď každý člen spolupracuje a funguje skúsený alfa pár, ktorý vedie svorku. Takže sú schopní loviť divé zvieratá, najčastejšie kopytníky. Regulované zabíjanie vlkov často zničí organizáciu vlčej svorky, keď je zabitý alfa samec, alebo samica, ale toto nie je jediný negatívny výsledok. Keď sa svorka rozbije, z mnohých vlkov sa stanú osamelí jedinci, ktorí sú často mladí a bez skúseností, bez vodcu, dávajú prednosť lovu ľahšej koristi, ako napríklad ovce, aj keď to znamená vyššie riziko. Mnoho výskumov ukazuje, že škody na hospodárskych zvieratách sa dokonca zvýšia po takzvanom selektívnom zabíjaní vlkov.
V Prešove 31.január 2017, Emil Grobauer
